Odborná zahraničná stáž Štokholm 2012
V mesiaci jún 2012 bolo v rámci projektu Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania zverejnené Oznámenie o konaní výberového konania na zahraničnú stáž. Miestom konania odbornej stáže bol Štokholm v dňoch realizácie 23.-28.09.2012. K vyplnenej prihláške bolo potrebné doložiť niekoľko informácií, no predovšetkým Osvedčenie o absolvovaní vzdelávacieho programu realizovaného v rámci projektu Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania, alebo doklad o jeho prebiehaní a zároveň doklad o úrovni anglického jazyka od inštitúcie (napr. TOEFL, GeneralEnglish Cambridge ESOL, štátna skúška z anglického jazyka, ukončené vysokoškolské štúdium anglického jazyka). Kto nemal relevantné osvedčenie o požadovanej úrovni znalosti cudzieho jazyka, bol pozvaný na výberový pohovor.
Spomedzi záujemcov splnilo všetky požadované náležitosti osem uchádzačiek pracujúcich na rôznych pozíciách (učiteľky, zástupkyne, riaditeľky), v rôznych materských školách (dedinské, mestské, s právnou subjektivitou, bez nej, súkromná materská škola, materská škola pri ZŠ), s rôznou úrovňou vzdelania, s rôznou dĺžkou praxe a zo všetkých kútov Slovenska. Odbornú stáž organizačne zabezpečovalo MPC v Bratislave a po odbornej stránke prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc. a doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.
Obsah stáže bol nasledovný:
- odborné semináre na Katedre výskumu detstva a mládeže na Štokholmskej univerzite,
- návštevy predškolských zariadení spadajúcich pod gesciu Katedry výskumu detstva a mládeže Štokholmskej univerzity,
- návšteva Inštitútu Reggio Emília,
- analytický seminár k uskutočneným aktivitám,
- prijatie na veľvyslanectve SR v Štokholme.
Predprimárne vzdelávanie vo Švédsku je pre deti od 1 roka až do doby ich nástupu do predškolskej triedy pre 6-ročné deti alebo do základnej školy. Predškolské výchova je spoločné pomenovanie pre tri typy aktivít, prístupné pre malé deti:
- Predškola, ktorá býva: poldenná pre deti od 3 do 7 rokov so 6-hodinovou prevádzkou. Dieťa je v nej spravidla najviac 3 hodiny, a to buď dopoludnia, alebo 3 hodiny odpoludnia. Celodenná je s 12 hodinovou prevádzkou pre deti od 6 mesiacov do 7 rokov. V tejto je pobyt dieťaťa rôzny, ale naopak od predchádzajúceho typu, musí byť v nej dieťa najmenej 5 hodín.
- Denné domy na opatrovanie detí (pre deti prevažne mladšie ako 3 roky, kde sa jedna mamička stará najviac o 4 deti, vrátane vlastných).
- Otvorená predškola: ide o zariadenie na podporu rodiny, akési „komunikačné stredisko“, kde rodičia neodovzdávajú svoje deti len do opatery iných osôb, ale sa tu aj stretávajú, odovzdávajú si informácie, nadväzujú kontakty a získavajú rady od odborníkov predovšetkým z oblasti sociálnej pedagogiky. V jednom oddelení materskej školy spolu pracujú: pedagóg, rekreačný učiteľ, vychovávateľ, ošetrovateľ a praxujúce študentky. Štatisticky je uvádzaný maximálny počet detí v oddelení 23 – 25, v praxi to však je 15 – 18 detí pri 3 – 4-člennom personáli. Deklaruje sa uplatňovanie princípu vekovo zmiešaných skupín, aby mali možnosť prežívať mnohotvárnosť sociálnych vzťahov, ktoré sa z rodín vzhľadom na málopočetnosť detí vytratili. Počas nášho pobytu sme však videli aj iný prístup, ktorý popíšem neskôr. Pedagogický koncept je založený na teórií vývinovej psychológie Eriksona a Piageta, v ktorej sa kladie dôraz na 3 faktory: rozvoj osobnosti, rozvoj komunikácie a vytváranie pojmov. Z nich sú následne vyvodené výchovno-vzdelávacie ciele štátneho kurikula.
Výchovno-vzdelávacia práca v predškolských zariadeniach sa vykonáva v hlavných oblastiach: kultúrne činnosti (jazyk, dramatika, hudba, maľovanie, keramika), štúdium prírody a života spoločnosti. Tieto oblasti sa realizujú v rôznych formách:
- hry, tvorivé činnosti,
- denné úlohy,
- činnosti vonku.
Cieľom predškolskej výchovy nie je príprava na školu, ale príprava na život v spoločnosti. Spoločne s touto prípravou detí sú pripravovaní aj ich rodičia.
Prvý deň
Na univerzitnej pôde sme sa stretli s prof. Grunillou Dahlberg, medzinárodne uznávanou odborníčkou v oblasti predškolského vzdelávania. Je aj vedúcou osobnosťou v implementácii prístupu Reggio Emilia do predškolského vzdelávania vo Švédsku. Ja som sa stretla s pojmom Reggio Emília ešte v čase (1993), keď sme sa začali zaoberať učebňami Lego Dacta, absolvovali sme pobyt v dánskych materských školách, získali sme nový pohľad a snažili sa čo-to nové zaviesť do života materskej školy na Slovensku. Vtedy sa mi do rúk dostal časopis Ygdrasil (vydala Lego a spol. r. 1992), v ktorom bol článok o udelení ceny LEGO bratislavskej Iuvente a Lorisovi Mallaguzzimu a jeho škôlke Diana, ležiacej na severe Talianska v okrese Reggio Emilia. Meno Reggio Emilia sa nadlho „zlatými písmenami“ zapísalo na pedagogickú mapu sveta. Jej prístupy k výchove a vzdelávaniu predškolských detí boli presne to, čo v Škandinávií pokladajú za najlepšie. Za všetko hovorí táto myšlienka: „Dieťa hovorí stovkou jazykov, má 100 možností na vyjadrovanie, ale škola a kultúra ho oberú o tých 99“. V Reggio Emilia vypracovali dokument (manifest), ktorý má názov Tri práva - jedno pre deti, jedno pre učiteľov a jedno pre rodinu. V detských právach sa medzi iným uvádza: „Deti sa majú považovať za zdroj a tvorcov kultúry, musí sa im pomáhať, aby čo najlepšie využili svoje možnosti a schopnosti. Je na nás dospelých organizovať veci tak, aby viedli k vývoju samostatnej osobnosti“. A práve tieto jednoduché myšlienky priviedli takú svetovú osobnosť, akou profesorka Dahlberg vo svojom odbore je, k vypracovaniu koncepcie na vytvorenie siete materských škôl Reggio Emilia. Stala sa líderkou malých skupín, ktoré sa stretávali raz za týždeň, zbierali a dávali do kopy skúsenosti z týchto materských škôl. Uvedené sa stalo základom pre tzv. Štokholmský projekt – sieť MŠ Reggio Emília v Štokholme. Profesorka onačila filozofiu Reggio Emilia za „spôsob myslenia“, pretože to nie je model s presne definovanými metódami (Montessori, Waldorf), ale dáva učiteľovi možnosť, ako sa cez vlastné skúsenosti a sebareflexiu, nie naraz, ale krôčik po krôčiku, môže priblížiť k dieťaťu, porozumieť mu, prehĺbiť jeho zvedavosť a schopnosť chápať teóriu a prax okolitého sveta.
Poobedňajším programom prvého dňa bola návšteva materskej školy Katarína Västra. Je umiestnená na jednom zo štokholmských sídlisk v dvojposchodovej budove. Tak ako aj v našich materských školách, aj jej súčasťou je detské ihrisko s pieskoviskom, kĺzačkou a umelo vyvýšenými miestami. Je to tiež materská škola s prístupom Reggio Emilia, ktorá spolupracuje s prof. Dahlberg v jej výskumnom projekte. Navštevuje ju okolo 75 detí, ktoré sú rozdelené do oddelení (tried) na troch poschodiach podľa vekových skupín (to je spomínaná heterogénnosť tried). Na každom poschodí sa nachádza viacero miestností so špecifickým zameraním. Pracovňa riaditeľa (podotýkam, že muža) je v otvorenom priestore, kam má prístup každý, kto do materskej školy prichádza, vrátane detí, ktoré cez tento jeho pracovný priestor občas prebehnú napríklad zakývať rodičom na balkón, niečo mu ukázať, povedať, alebo si len tak posedieť na jeho kolenách. Týmto je demonštrovaná aj otvorenosť vedenia i ostatného personálu voči deťom, rodičom i návštevníkom materskej školy. Hodnoty, ktoré nám vysvetľoval riaditeľ v prezentácií, sú vypracované v prehľadnej brožúre „Sprievodca“, kde názorne vidieť, ako sa práve hodnoty (osobitosť, vzájomnosť, účasť, zvedavosť, tvorivosť, učenie sa) dostávajú do každodenného života materskej školy. Nie sú to iba deklarované pojmy, ale vidieť, ako s nimi pracujú a aké sú pre nich dôležité. Tri oblasti ich práce - analýza, príprava a implementácia, sú vzájomne a neoddeliteľne prepojené. Ich dokumentácia začína aj končí otázkou. Zámerom nie je dopracovať sa k cieľu (ako je to u nás), ale zachytiť proces.
· Vedomosti sú len provizórna pravda, neustále sa menia, a preto úžitok a radosť sú viac dôležité ako to, či je niečo pravda, alebo nie.
- V procese a v činnostiach sa deti stávajú prispievateľmi k mnohotvárnemu a rôznorodému učeniu, ktoré podporuje flexibilitu a tvorivosť.
- Nevedieť niečo nevidieť ako chybu, ale ako kapacitu pre vedomosti (zmeniť znalosť aj neznalosť) – takýto prístup vedie k perspektívnym vedomostiam.
- Prostredie, materiály a aktivity sú navrhnuté tak, aby sa deti učili, hrali a tvorili spoločne.
- Priestor je prispôsobovaný potrebám „tu“ a „teraz“.
- Priestor podnecuje objavovanie, experimentovanie a tvorivosť.
- Dôležité je byť otvorený a pripravený pre zmenu.
Triedy nemajú typizovaný, certifikovaný ani nijako inak normovaný nábytok. Nie sú v nich hračky (tie majú deti doma), sú však plné rôzneho materiálu podporujúceho tvorivosť, predstavu a fantáziu a poskytujúceho množstvo príležitostí na hru a učenie sa. Triedy nazývajú ateliérmi kultúry a tak sme sa aj cítili. V hudobnej miestnosti už 1,5 ročné deti experimentovali s keyboardom (zvukom). Lektor pozoroval, aký druh hudby má to-ktoré dieťa rado. Následne digitalizoval jeho pohyb a dieťa sa pozorovalo na premietanom obraze na stene.
Projekt: Príbeh o psovi zahŕňal natočenie klipu, piesne a fotiek a v závere výrobu filmu s dejom. Na tieto aktivity si prizývajú externých odborníkov.
Druhý deň dopoludnia
Navštívili sme Školský úrad v Skarpnäcku, pod ktorý patrí okolo 38 materských škôl. Funguje ako poradenské centrum pre učiteľov materských škôl. Zamestnáva 2 učiteľov z oblasti umenia, ktorí organizujú pre učiteľky rôzne workshopy a kurzy, 3 učiteľky pre deti so špeciálnymi potrebami. Aj tu sú podľa potrieb prizývaní na spoluprácu externí odborníci (hudobník, choreograf, vedecký pracovník) a lektori. Učiteľky a riaditeľky sa s centrom kontaktujú podľa vlastnej potreby, ale aj pracovníčky z centra chodia do škôl. Majú orientačný plán svojej činnosti, ktorý sa môže príležitostne meniť, dopĺňať a aktualizovať. Pre názornosť budem reprodukovať niektoré vyjadrenia zamestnancov o náplni ich práce a ich cieľoch: „Učitelia sem neprichádzajú pre lepšie odpovede, ale na zisťovanie, objavovanie, porovnávanie, skúšanie.“ (Niektoré návrhy námetov na projekty: Ako vyzerá svetlo, tma.., Rozprávanie bez slov.., Projekt o horách.., Lietanie a plávanie...) Je to skutočné tréningové centrum učiteľov.
Školský úrad je aj dokumentačným strediskom pre sústreďovanie materiálov z materských škôl, ktoré dokumentujú už realizované projekty. Mali sme možnosť nahliadnuť do dokumentácie, ktorá zachytávala realizáciu jedného z celoročných projektov s deťmi. Zamestnankyne centra nám vysvetlili, ako sa takéto projekty pripravujú, čo je ich podstatou a zámerom. Učiteľky si pozorne zaznamenávajú, čo si deti rozprávajú, potom si do plánu zaznačia, čo si deti vybrali a prečo (napr. projekt Lietanie a plávanie - najprv pozorujú krídla rôznych vtákov lupou, mikroskopom, voľným okom, potom hľadajú mená, kto lieta, píšu mená do piesku, modelujú ich z hliny, nakreslia, vymodelujú, skúmajú, čo im umožňuje lietať, perie, svaly, opäť ich kreslia, modelujú, robia rôzne pokusy, učiteľky stále pozorne zaznamenávajú a rôznym spôsobom zachytávajú odpovede detí, ich činnosť, skenujú, fotia výsledky detí, lebo toto tvorí nielen portfólio detí, ale aj dokumentáciu o ich práci. Portfólio vo všeobecnom ponímaní je súborom prezentovaných ukážok práce dieťaťa, fotografií, kresieb a pod., ale tu sa pri dokumentácii nezameriavajú na konečný výsledok, ale na proces, ako sa k nemu dieťa dopracovalo). Často obsahuje citáty, čo dieťa povedalo, ako rozmýšľalo, ako spolupracovalo s ostatnými a pod. Žiadna iná dokumentácia o deťoch, tobôž nie ich hodnotenie, nie je prípustná. Takto koncipované metodicko-poradenské centrum významne prispieva k rozvoju profesionálnych kompetencií učiteľov predprimárneho vzdelávania, k ich vzájomnej kooperácií. Umožňuje im kvalitnú teoretickú prípravu projektov, ale aj ich praktické overenie priamo v priestoroch centra. Je priestorom na výmenu skúseností, nápadov, výskumu a tvorby rôznych výstupov.
Druhý deň popoludní
Materská škola Sapbubblan, taktiež s Reggio Emilia prístupom, je umiestnená takmer na okraji Štokholmu, kde sú „nízkoprahové bytovky a domčeky, určené pre mladé, začínajúce rodiny, u ktorých je predpoklad nižšieho príjmu a malých detí. Je pristavovaná podľa „dopytu“, t.j. ako pribúda detí, budujú sa nové pavilóny. V súčasnej dobe ju tvorí 5 pavilónov a stavajú sa ďalšie. Vnútorné priestory sú úzko prepojené s vonkajším priestorom. Deti sú rozdelené podľa veku, ale ak si niekto praje inak, rešpektujú to. Dokonca aj zloženie skupiny sa môže meniť, aj učiteľky v oddeleniach. Venovali sa nám dve z prítomných učiteliek, ktoré teoreticky, odborne a jazykovo zdatne odlektorovali svoju prezentáciu. Denný program je podobný nášmu, len omnoho pružnejší. Prevádzka začína o 6.30 a končí o 18 hodine. Ráno sa otvorí jedna trieda, kým prichádzajú deti. O 7.30 sú spoločné raňajky. Až do 9.00 sa čaká na všetky deti, učiteľky majú čas na rozhovory o deťoch, prípravu a dopĺňanie dokumentácie. Potom prebiehajú rôzne aktivity. O 11.00 je obed. Pre mladšie deti nastáva čas na odpočinok, staršie deti si vyberajú aktivitu podľa seba. O 14.15 je malý olovrant. O 16.30 sa deti opäť stretávajú v jednej triede až do odchodu. Funkcie zamestnancov neviem presne preložiť, ale pracujú tam napr.: Supervízor pre 5 ročné deti, asistent supervízora, pedagogický supervízor, ktorý však nerobí s deťmi, ale má na starosti vzdelávanie učiteľov, ich zadelenie, konzultovanie projektov, komunikáciu, web, maily, 2 umeleckí učitelia. Učitelia majú aj rôzne funkcie, napríklad mentor pre začínajúceho učiteľa. V tejto MŠ nemajú riaditeľa, iba vedúcu učiteľku. Pedagogický personál kladie veľký dôraz na tvorenie protokolu po ukončení projektu, pri ktorého tvorbe veľmi úzko a intenzívne spolupracujú. Len málo učiteliek (ale aj celkovo žien) pracuje na plný úväzok, väčšinou na 60 percent a menej. Oblečené mali všetky rovnaké, tmavé, veľmi praktické nohavice s košeľou, bundou, s množstvom vreciek, v ktorých majú poruke rôzne pomôcky, zápisník, fotoaparát. Pri plánovaní svojej výchovno-vzdelávacej činnosti s deťmi vychádzajú priamo z národného kurikula, ktoré najprv rozpracujú do celoročného projektu. V rámci projektu rozpracujú niekoľko menších projektov. Projekty nie sú zamerané na obšírne encyklopedické vedomosti (Čo?), ale sú hĺbkové (Ako? Načo? Prečo?). Sledujú predovšetkým podnecovanie detí k novým objavom, experimentovaniu, bádaniu, skúmaniu a k takým záverom, ktoré si môžu overiť. Sú nasmerované na dieťa, na jeho záujmy a aktuálne prežívanie. Často sa k téme vracajú, pridávajú nové postrehy, súvislosti. Téma nie je nikdy uzavretá. Počas projektovej práce učiteľky pomáhajú deťom určiť smer ich učenia sa, navrhujú spôsoby, akými sa budú témou zaoberať. Sú pre deti skutočnými sprievodcami a pozorovateľmi na ceste ich objavovania. Učiteľky spolupracujú medzi sebou i s deťmi veľmi intenzívne. Pozorne ich počúvajú. Pozorujú, dokumentujú prácu dieťaťa i skupiny. Triednu dokumentáciu v našom spôsobe zaznamenávania nepoznajú. V ich ponímaní je dokumentáciou podrobné zachytávanie procesu učenia sa dieťaťa, jeho rozvoja, a to viacerými formami. Zaznamenávajú, čo dieťa pri činnosti povedalo, ako postupovalo, ako sa prejavovalo. Môže to byť fotodokumentácia, videozáznam alebo napríklad v zostupnom slede naskenovaný vývoj výtvarného vyjadrovania sa dieťaťa. Takáto dokumentácia práce, činností a výsledkov jednotlivých detí (portfólio) tak ako som už spomínala, podáva veľmi objektívne a hodnotné informácie o pokroku a vývoji dieťaťa rodičom, učiteľom, ale aj samotnému dieťaťu. Je zároveň aj reflexiou práce učiteľky. Vystavovanie prác z projektov, často aj v dejovej postupnosti ich realizovania, dotvára prostredie a zároveň atmosféru materských škôl ako naozajstných ateliérov kultúry.
Tretí deň odbornej stáže
Dopoludnia sme spolu s prof. Dahlberg navštívili veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Švédsku a popoludní sme sa na Katedre výskumu detstva a mládeže na Štokholmskej univerzite zúčastnili seminára o vzdelávaní učiteľov a výskume vo Švédsku. Pri prezentácií prednášky na túto tému sme sa dozvedeli, aký je prístup pedagogických katedier k vzdelávaniu učiteľov pružný. Veľký dôraz sa kladie na absolvovanie 1,5 ročnej praxe ešte pred ukončením štúdia. Tento odbor sa tu študuje 7 semestrov a končí bakalárskym titulom. V štúdiu sa uplatňuje bádateľský prístup a kooperatívne učenie. V porovnaní s našimi pomermi ho študuje viac mužov. Nepochybne veľkým prínosom pre nás boli metodické semináre a kolokviá, ktoré viedli prof. B. Pupala a doc. O. Kaščák. Spoločne sme komentovali a diskutovali aktuálne poznatky, informácie a dojmy. Analyzovali a porovnávali sme švédske prístupy so slovenským a tiež sme ich konfrontovali s našimi podmienkami. Je mnoho aspektov, ktoré sú uplatňované aj vo Švédsku, aj u nás. Sú to moderné pedagogické prístupy, teórie a stratégie. Kým vo Švédsku sú tieto realizované v každodennej praxi, u nás sa stretávame s obmedzeniami rôzneho, najčastejšie byrokratického charakteru a nejednotnosti pri riešení širokého spektra problémov, ktoré sa vyskytnú v každodennej realite materských škôl. Presvedčili sme sa, že v našich materských školách máme kvalitný potenciál, či už v materiálnom vybavení alebo v odborne zdatnom profesijnom zabezpečení. Chýba nám však myšlienka slobody, ktorú sme počas nášho pobytu vo Švédsku cítili. My o nej hovoríme, tam ju žijú každý deň. A začínajú už v materských školách.
V závere chcem vyjadriť myšlienku, ktorú často hovorila profesorka Grunilla Dahlberg: „Zo všetkých síl sa musíme snažiť deťom rozumieť, všetkým ich jazykom, ktorými k nám prevrávajú, rozumieť ich potrebám, nie presadzovať svoje naplánované ciele. Stačí iba začať premýšľať o tom, ako to urobiť čo najlepšie pre deti.“